Príspevok k smrti M.R.Štefánika - Mýtus a skutočnosť /tézy a antitézy/

pátek 22. květen 2009 13:12

K 90 VÝROČIU ÚMRTIA M.R.ŠTEFÁNIKA

Milan Rastisla Štefánik patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti Československého politického života. Jeho politická práca, významné objavy vo vede z neho robia aj populárnu osobnosť i v zahtraničí. Avšak popri jeho plodnom živote je rúškom tajomstva zahalená jeho smrť.

K jeho smrti bolo vyslovených množstvo téz, ktoré človek akceptuje. Avšak sú informácie presné? Bol to atentát, alebo nebol? ? Ak to atentát bol, tak na koho popud? ? Množstvo otázok a množstvo odpovedí, ktorá je správna - nikto nevie...

Historici využívajú najčastejšie tézu o atentáte, ale o tom, že táto téza má svoje trhliny, svedčí aj tento môj príspevok.

Ulohou tejto práce nie je presvedčiť čitateľa, ale podať mu informácie z viacerých uhlov pohladu, aby pochopil, že na každú tézu existuje aj informácia protirečivá - antitéza...

TÉZA O ATENTÁTE

Vyskytuje sa najčastejšie, najmä v podaní nacionalistický cítiacich historikov, pričom ani sami nemajú jasno v otázke toho, kto atentát spáchcal

a) Nacionalistickí historici obviňujú z atentátu Maďarov.

b) Neoľudácki historici zase Čechov.

Nacionalistickí historici odôvodňujú tvrdenie tým, že Maďari nemali radi Štefánika z dôvodu jeho významnej úlohy pri vzniku Česklosvenska. Práve diplomatická činnosť Štefánika umožnila Masarykovi a Benešovi skontaktovať sa s Francúzmi, a práve Štefánik mal vynikajúúce kontakty na francúzsku a talianskú generalitu. Pod vplyvom Štefánika sa začali formovať interbrigády v Rusku, Taliansku a Francúzsku, čo by mu dľa rakúskeho stanného práva vynieslo trest smrti ako držitelovi pasu ck monarchie. To že bol držitelom pasu aj iného štátu by nehralo žiadnu úlohu.

ANTITÉZA

Nacionalistickí historici majú v podstate pravdu, Maďari mali príčinu nenávidieť Štefánika, ale je tu jedno malé ALE. Nedošlo k vražde príliš neskoro? ? Veď vojská c.k. monarchie mali veľké množstvo možností Štefánika zabiť už počas bojov na Srbskom fronte, na ktorom sa zúčastnil ako letec...
A treba si položiť aj ďalšiu otázku - mali Maˇ%dari na to prostriedky aby spáchali takýto atentát? ? Neriskovali by roztržku s Talianskom, ktoré si Maďari snažili nakloniť si? ?

Tézu a antitézu k otázke atentátu zo strany Maďarov nechávam na čítateľov.

TÉZA O ATENTÁTE ZO STRANY ČECHOV

Obľúbená téza neoľudáckych historikov, ktorí by obvinili Čechov najradšej aj z potopenia Tianicu, keby to šlo dokázať.
Stúpenci tejto teórie dávajú do popredia niekoľko faktov.

1. Masaryk a Beneš žiarlil na Štefánika, ktorý im umožnil styk so spojencami. Bez neho by Masaryk a Beneš neuspeli.

2. O žiarlivosti svedčí aj to, že v prvej vláde ČSR /Karel Kramář bol predsedom vlády/ zastával kreslo nič nehovoriaceho Ministerstva vojny, kým nevojak Klofáč kreslo MInistra obrany.

3. Neznášal sa s Benešom

4. Na letisku vo Vajnoroch ho nikto nečakal, kým týždeň predtým misiu generála Piccioniho vítala delegácia

5. Vajnorskí obyvatelia videli horiace lietadlo krátko pred zosadnutím, pričom polovička armády strielala ostrými nábojmi na privítanie.

ANTITÉZA

Pravdaže toto najčastejšie opakované a akceptované stanovisko má tiež množstvo slabín ako všetky teórie. V krátkosti si zhrňme všetky body a zároveň sa pokúsme vyvrátiť túto tézu druhou tézou

1. Žiarlivosť tu mohla byť, avšak položme si otázku NEPRENIKLI BY MASARYK A BENEŠ K SPOJENCOM AJ BEZ POMOCI ŠTEFÁNIKA? ? Odpoveď je PRENIKLI.
Hlavným dôvodom je to, že počas prvej svetovej vojny sa po prvýkrát v masovom meradle využívala propaganda a činnosť výzvedných skupín. V tomto období vznikajú prvé tajné služby ako aj skupiny expertov bojujúcich proti prieniku nepriateľských agentov /rozviedka - kontrarozviedka/. Bolo prirodzené, že Masaryk a Beneš, ktorí boli dokonca poslancami ríšskeho snemu sa prepracujú do politických kruhov spojencov aj bez pomoci Štefánika. Proti tomuto vystupujú stúpenci druhého smeru protiargumentom, že úrady Francúzska mohli považovať Masaryka, Beneša za cudzích agentov, ale z tohto mohli podozrievať aj Štefánika, ktorý ich uviedol do tejto spoločnosti.

2. Je pravda, že Štefánik mal v prvej vláde vytvorenej Kramářom len post ministra vojny, čo bol status quo rovnaký post ako post ministra bez portfeje /minister bez kresla/, ale teraz si to zoberme realistický, nebol Štefánik v tomto období na cestách? ? Veď v priebehu roku 1918 a začiatku roku 1919 sa nezúčastnil ani na jednom zasadaní Revolučného národného zhromaždenia. Kreslo ministra vojny oprávňovalo Štefánika pracovať a organizovať interbrigády v Rusku, pričom sa mal priamo v teréne postarať o ich stiahnutie z Ruska.

Toto ako minister obrany by nemohol robiť, zvlášť keď národné zhromaždenie muselo riešiť aj otázku začlenenia Slovenska, vytlačenie maďarských vojsk z územia Slovenska, ktorí sa na našom území stále zdržiavali. Preto bolo prirodzené, že Štefánik - človek s kontaktmi dostal funkciu, ktorá mu umožňovala priamo v teréne pracovať s interbrigádami. O tom, že to nebol len tak hocaký titul svedčí aj to, že ako člen vlády mal právo rokovať v mene republiky Československej priamo s Leninom a s ľudovým komisárom zahraničných vecí Čičerinom, čo bola mimoriadne chúlostivá diplomatická misia

3. S Benešom sa skutočne nemali radi, ba priam sa neznášali. Avšak určite každý z vás cíti sympatie a antipatie k určitej osobe. A vraždili by ste kvôli tomu? ?

Navyše Beneš bol v tom čase zaneprázdnený štátnickými záležitosťami ako minister zahraničia. Treba brať do úvahy, že v tomto období zasadala reparačná komisia, ktorá stále /až do roku 1920/ rozhodovala o otázkach štátnych hraníc s Poľskom a Maďarskom, čo boli skutočne chúlostivé otázky. Pritom bolo treba pripraviť na sporných územiach plebiscit /ľudové hlasovanie/, ktorý pozorne sledovali ako aj Poliaci a Maďari, tak i predstavitelia čs. ministerstva zahraničia. Mal by v takejto situáci čas Beneš rozmýšlať nad atentátom proti Štefánikovi? ? Riskoval by zapojenie druhej osoby, ktorá by ho mohla kompromitovať? ? Riskoval by vraždu tejto kompromitujúcej osoby, pričom by riskoval rozbúrenie pokojnej hľadiny, ktorá by pri politickej vražde nepohodlného svedka určite nastala? ? Odpoveď je NIE - Beneš by rozhodne neriskoval niečo, čo by mohlo ohroziť jeho postavenie.


Navyše ani krátko po úmrtí sa nevyskytlo podozrienie o nejakom atentáte. Všetci politickí predstavitelia považovali smrť Štefánika za tragickú ualosť. Teóriu o násilnom zločine začali neskôr rozširovať veriaci obyvatelia Vajnor. Mali pravdu? ? Skôr šlo len o politickú hru, čomu nasvedčuje aj fakt, že kňazom bol v tomto období vo Vajnoroch Ferdiš Juriga poslanec Slovenskej ľudovej strany, ktorý skutočne v boji o autonómiu si spolu s Hlinkom nedávali servítku pred ústa.

Navyše ak hovoríme o atentáte otázky na zamyslenie, na ktoré schválne neodpoviem

a) Riskoval by Beneš roztržku s Talianskom, keďže spolu so Štefánikom zomreli aj dvaja talianskí vojaci? ?

b) Nevyhovovala by smrť Štefánika aj talianskej strane, ktorá pod dojmom neuspokojenia územných požiadaviek hladala cestu k Maďarsku, čo práve Štefánik kritizoval? ?

Takto sa téza o spáchaní atentátu zo strany Beneša stáva ešte nereálnejšou.

3.Štefánika nikto nevítal... To je možné, najmä ak by šlo o núdzové pristatie, napriek tomu si tento manéver všimla posádka, ktorá vystrelila pozdravnú salvu, na čo lietadlo začlo horieť. Aj keby vystrelili ostrými /k čomu nakoniec aj došlo - trafili by pristávajúce lietadlo? ? /. Otázka znie záporne. Posádka pri vtedajšom stave zbrojnej techniky by toto nedokázala. Ťažko dnes niečo dokazovať, ale pravdeposobne šlo o záchranný manéver, teda o núdzové pristanie. Je veľká pravdepodobnosť, že vtedajšie prvé primitívne lietadlo mohlo dostať počas letu poruchu, ba je to dokonca viac ako pravdepodobné. Na zem z dôvodu poruchy padli aj iné letecké esa a hrdinova prvej svetovej vojny, tak prečo nie Štefánik? ?

Žijeme v období, keď ľudia naháňajú senzácie a pikošky. Za každou čo i len trochu nevyjasnenou srmťou hladajú nejaké sprisahanie, či tajomstvo. Každá nehoda a smrť má prívlastok vraždy, pričom sa snažia nájsť vinníci. To pretrváva od najstarších dôb až podnes. Veď z histórie vieme, že prvý nespravodlivo obvinený z vraždy bol český panovník Juraj z Podebrad, ktorý mal otráviť Ladislava Pohrobka - následníka na český trón. Až moderné výskumy potvrdili, že kandidát Ladislav bol ťažko chorý. Možno takýmto adeptom na nešťastnú náhodu bol aj Štefánik, ale to sa asi už nikdy nedozvieme...


Ivan Lulják

Ivan Lulják

Ivan Lulják

celospoločenskými a hlavne politickými záležitosťami.

Obyčajným študentom histórie, ktorý sa zaujíma o to kam vlastne smeruje politický naša krajina...

REPUTACE AUTORA:
0,00

Seznam rubrik

Tipy autora

Oblíbené stránky