Zamyslenie sa nad smrťou Krista - Záhadné úmrtia II.

středa 17. červen 2009 08:48

Keďže môj článok k úmrtiu Milana Rastislava Štefánika bol prijatý vcelku kladne, rozhodol som sa v záhadných úmrtiach pokračovať. Hoc už od veľkonočných sviatkov uplynula poriadne dlhá doba, smrť Krista z historického hľadiska je stále zaujimavá a aktuálna. 

Na úvod je dôležité pripomenúť si, že tak ako Veľká noc žiadny kresťanský sviatok nie je pôvodom kresťanský.

 

Vianoce - oslavuje dni, alebo Sviatky zimy, ktoré sa v Ríme slávili od 21. decembra /zimný slnovrat/ až do 26. decembra. Nezdá sa vám to divné, že práve na 24.decembra /zrodenie boha Slnka/ až 26. decembra pripadajú Vianoce? ?

Niový rok /obrezanie Pána/ - ľahko vysvetlitelné, v tomto čase začali oslavy zvolenia nových konzulov do úradu v republikanskom Ríme, teda opäť nie nič originálne.

Teraz by som sa chcel po tomto úvode venovať  Veľkej noci a ukrižovaniu Krista, pričom si vysvetlime  niekoľko nezrovnalostí...

1. SANCHERIB

Už súdenie Krista židovskou radou je celkovo netradičné. V predvečer Sviatkov, ktoré sú pre židov posvätné zasadne sancherib s hlavným bodom programu - odsúdenie Krista.
Nebudem sa teraz zaoberať rozsudkom, ale odsúdením na trest smrti. Prapodivné je to, že ak by chceli židia skutočne odsúdiť Krista na trest smrti - využili by vlastné podklady zákonu, do ktorých sa rímsky prokurátor nikdy nemiešal. Skrátka odsúdili by ho na trest smrti a ukameňovali niekde za rohom a nežiadali by o pomoc rímského prokurátora.

2. PONTSKÝ PILÁT

Ďalšia väčšia nezrovnalosť. Ak sa židia obrátili na Piláta nemohli ani vo sne očakávať rýchly proces. Ako svedomitý úradník by trval na riadnom procese, ktorý by trval niekoľko týždňov, ak nie mesiacov. Aj v prípade rýchleho odsúdenia na trest smrti pre vzbúrencov /ukrižovanie/ by to židom nemohjlo vyhovovať, pretože bol predvečer Veľkej noci, a v tom čase nemohol byť nik popravený. Nebola to priveľká zachádzka pre Sancherib? Alebo ak chceli Krista nechať ukrižovať, nebolo by lepšie počkať na koniec Veľkej noci - Paschy? ?

Netradičné je aj správanie Piláta. Ako súdca a prokurátor určite vynikajúco musel poznať zákonník. Dľa Biblie Pilat pochyboval o vine Krista, čo aj preukázal skutkami priamo v Biblii.
A tu je hlavný kameň úrazu. Ak pochyboval, zákonník zamedzoval Pilatovi vydať Krista na trest smrti a mal mu zaručiť riadny súdny proces. Ak by sa aj lúza bránila, Pilát mal prostriedky ako vzburu potlačiť. Veď sám mal k dispozícii jednu kohortu vojska /približne dnešný pluk/, pričom v prípade núdze mohol požiadať o posily priamo z Jeruzalema a iných oblastí. Takže strach z davu a jeho reakcie je neakceptovatelný. Rimania si boli vedomí, že a nachádzajú v krízovej oblasti a mali vždy pripravené vojsko, čo sa aj osvedčilo pri povstaní v Jeruzaleme roku 71 n.l.

3. KRÍŽOVÁ CESTA

Ak budeme aj akceptovať postoj Piláta, musíme si uvedomiť ďalšie kroky pred smrťou Krista. Sama krížová cesta obsahuje množstvo nezrovnalostí a protirečení s dejinami.Zaujimavý je aj postoj rímskych vojakov, ktorí absolutne nemali s vecou nič spoločného a navyše boli aj profesionálmi, ktorí sa venovali rýchlemu naplneniu skutku pri rozsudkoch a nikdy nerobili také nuansie ako pri Kristovi. Rozoberme si celú krížovú cestu

a) Bičovanie - bolo samozrejmosťou pri akte ukrižovasnia, avšak nie tak drastickou cestou ako pri Kristovi. Odsúdený zvyčajne dostal 10, 20, 50 rán bičom, pričom sa používal obyčajný kožený a nie s úlomkami. Treba si uvedomiť, že cielom nebolo odsúdenca skatovať už pred rozsudkom, cielom bola mierna predohra urkižovania, ak sa to dá tak povedať. Bičovanie nebolo jedinou predohrou. Rimania poznali aj tzv. pustenie žilou - to znamenalo, že odsúdenému sa otvorila nejaká žila na prietok krvi. Pričina týchto predohier je takpovediac neznáma. Pravdepodobným dôvodom je zamedzenie šoku pri náhlom "udretí" krvi do hlavy a treba si uvedomiť, že Rimania mali vynikajúce znalosti medicíny.

b) Krížová cesta - ďalší netradičný kúsok v Bibli. Nemožno povedať, že Kristus si niesol kríž sám, ako je to zobrazované. Mohol niesť priečne brvno, ktoré nemalo váhu celého krížu, alebo čo je pravdepodobnejšie, kríž už bol pripravený a zabezpečený štátnou mocou. To by znamenalo, že Kristus si nič neniesol.

4. UKRIŽOVANIE

Zaujimavá je samotná exekúcia. Ukrižovanie sa mohlo diať niekoľkými spôsobmi.

Ak si odsúdenec niesol kríž, tak bol priviazaný na kríž na zemi, pričom kríž bol vzápätí na to vsadený do zeme.

Ak bol kríž na mieste popravy, tak odsúdený bol spútaný vytiahnutý na kríž, kde bol priviazaný.

Zaujimavé je aj pribitie. Pribitie na kríž bolo podobným aktom milosrdenstva ako zlámanie nôh. Ak Rimania chceli aby odsúdený dlhšie trpel, tak ho na kríž len priviazali /Spartakovských povstalcov - otrokov/. Takto odsúdení dlhšie trpeli. Pribitie prinášalo zväčša rýchle upadnutie do bezvedomia /z príčin prudkých úderov do citlivých miest/.

Odsúdenec nebol pribitý o dlane ako zobrazujú krucifixy, pretože dlaň by váhu tela neudržala. Klince boli vždy pribité do zapästia, ktoré boli silnejšie ako dlane a udržali váhu tela.

Tiež aj pribitie nôh bolo odlišné. Ak si pozriete chodidlá ľahko zistíte prečo. Ani ten najsilnejší klinec by spojené členky neprebil. Rimania zvyčajne mohli pribiť nohu každú zvlášť, alebo čo bolo najčastejšie, len ich ku krížu priviazali..

Nezmyslom je aj žrebovanie o šaty, pretože zajatec bol vždy ku krížu priviazaný/pribitý výlučne nahý. To malo svoje príčiny. Počítalo sa, že odsúdenec bude po ukrižovaní pre výstrahu nechaný na pospas vtákom, ktorí by telo ohlodali, čo bol výstražný symbol proti ďalším vzbúrencom...

5. Smrť Krista

úplne netradičná. Kristus nemohol tak rýchlo umrieť na kríži. Ukrižovanie je zvlášť ostrý spôsob popravy a veľmi bolestivý. Odsúdenec umiera na zadusenie. Rozpažené ruky zamedzujú prívodu kyslíka do tela, a preto si pomáha nohami. Zvyčajne sa členkami zapiera do kríža, čo mu umožňuje nadýchnuť sa. A to predlžuje agóniu umierania. Ukrižovaný takto môže zomierať nie dlhé hodiny, ale dokonca aj niekoľko dní.

Zlámanie nôh, ako sme už spomenuli, je výhradne aktom milosrdenstva. Odsúdený sa zlomenými nohami už nemôže do kríža zaprieť, preto sa onedlho udusí.

Kristus zomrel netradične rýchlo. Keď si zoberieme, že nemal zlomenené nohy, jeho smrť je ešte divnejšia. Niektorí bibilsti odôvodňujú smrť z príčiy infarktu, alebo mozgovej porážky. Je to teoretický možné, ale potom nemožno povedať, že Kristus zomrel na následky ukrižovanaia.

Jedinou hypotézou je myrha s octom. Dľa niektorých odborníkov má ťažké narkotizačné účinky, čo by vysvetlilo aj záhadné zmŕtvychvstanie....

Tématika ukrižovania je snaď najznámejšou legendou, ale je to skutočne tak? ? To sa zrejme už nikdy nedozvieme...




 

Ivan Lulják

Ivan Lulják

Ivan Lulják

celospoločenskými a hlavne politickými záležitosťami.

Obyčajným študentom histórie, ktorý sa zaujíma o to kam vlastne smeruje politický naša krajina...

REPUTACE AUTORA:
0,00

Seznam rubrik

Tipy autora

Oblíbené stránky